Severne od Súľovských skál, dva kilometre nad obcou Hričovské Podhradie, sa vypína majestátna zrúcanina. Hrad Hričov patrí k najstarším hradom a hoci trasa vyzerá spočiatku nenáročne, záver vás veru poriadne preverí…
Moje hodnotenie hradu z októbra 2024 podľa metodiky miribord je nasledovné:
Hrad Hričov je tip na výlet, pri ktorom spojíte krásnu prechádzku lesom s náročnejším stúpaním i technickejšími pasážami v skalách. Pripravte sa na strmé stúpanie v záverečnej časti, mini ferratu, rizikové pasáže. Zvládnu ho i deti, ale nepatrí medzi najbezpečnejšie.
Ďalej sa dočítate aj:
Cestou na zrúcaninu sledujte červenú značku. Na hrad Dobrá Voda vedie spočiatku asfaltka cez dedinu, po približne pol kilometri sa zmení na úzku kamenistú až poľnú cestu. V tomto úseku som dva razy stretla traktor a musela som sa uhýbať do trávy. Keď mi na hodinkách pípol kilometer, cestička sa vnorila do lesa.
No a v tejto pasáži definitívne zmizlo značenie. Počas mojej návštevy bola jeseň v plnom prúde, chodník hojne zapadaný lístím, orientácia tak bola náročnejšia. Zachraňovali to však informačné tabule i vracajúci sa výletníci.
Na výlet som si vybrala začiatok týždňa, zhruba dve hodiny pred zotmením a bola som milo prekvapená z počtu turistov. Napriek nie ideálnej dostupnosti hradu sem smerovali výletníci všetkých vekových kategórií. Stretla som peších turistov, ale aj cyklistov. Deti, mladé páry i starších ľudí.
Dlhšia trasa vedie aj priamo zo Súľovských skál, ale ja som sa na hrad vybrala z obce Hričovské Podhradie. Z autobusovej zastávky na rázcestí to bolo niečo málo vyše dvoch kilometrov. Zato výškové metre by sa dali rozložiť aj na viac kilometrov. Bolo aj viac ako dvesto. Väčšina z nich až na záverečných päťsto metroch. Viete si teda predstaviť, čo vás čaká na konci.
Ďalšou možnosťou je začať výlet v obci Dolný Hričov. Cestu si predĺžite ani nie o kilometer. Vedú sem trasy autobusov i osobných vlakov. Jediným dôvodom začať turistiku na tomto mieste môže byť vyhovujúcejší spoj, žiadny iný benefit totižto nevidím.
Pokiaľ sa na Hričovský hrad rozhodnete vybrať autom, bezplatné parkovisko nájdete niečo vyše kilometra od hradu. Pred lesom na vás čaká väčšia kamenistá plošina. Naviguje vás sem aj dopravná značka. Nič moc pre novšie autá, ale tak, je to zadarmo :)
Je pomerne rozľahlý, prekonávate viaceré poschodia. Do niektorých častí vedú drevené schody, ale do poslednej sa treba dostať po ferrate. Nie je to síce nič priveľmi technické ani dlhé, iba zopár stúpačiek, ale ľudí so strachom z výšok to môže odradiť.
Musí to byť pre dobrovoľníkov náročné rekonštruovať hrad v takýchto nedostupných podmienkach. Preto si vymysleli zjednodušovák. Pre nich predstavuje pomoc, pre turistov hru a výzvu. V areáli hradu sa postupne stretnete s troma kopami balvanov. Je na vás, pokiaľ až si na vynášku trúfnete. Motivačné tabule vás však chytia za srdce a dodajú odhodlanie.
Celkovo areál hodnotím ako nebezpečný, cestičky sú úzke, prašné, s drobným kamením, na ktorom sa vám veľmi ľahko môže šmyknúť noha. Žiadne pasáže nie sú zabezpečené zábradliami. Po absolvovaní ferraty nasleduje malá drevená plošina zabezpečená kovovými tyčami, tie sa však pri dotyku hýbu.
Najvyšším bodom hradu je vyhliadková plošina s lavičkami. Poskytuje aj najviac bezpečného priestoru z celého hradu. Aj tu si však treba dávať pozor, kam stúpate. Výhľad je nádherný, kruhový, za odmenu, že ste zvládli tento adrenalínovejší výstup sa vám ukáže krajina široko-ďaleko. Súľovské skaly, dolina Váhu, Javorníky, Malá Fatra…
Hoci mám chuť ostať hore aj do západu slnka, viem, že by to nebol najlepší nápad. Zostup bude ešte náročnejší ako výstup. Treba mať oči na stopkách a byť plne koncentrovaný. Najmä v tomto momente oceňujem, že mám obuté turistické topánky, keďže hrad bol mojou zastávkou na ceste z Tatier.
Už ôsmy rok po sebe organizuje Združenie priateľov Hričovského hradu nočný dušičkový výstup. Pre návštevníkov je pripravený aj sprievodný program. Výletníci sa môžu tešiť na tombolu, občerstvenie, suveníry i koncert. Hrad býva osvetlený halogénmi.
Mimo posedenia na záverečnej vyhliadke a informačných tabúľ nečakajte nič iné. Vzhľadom na pomerne nedostupnú polohu hradu je to celkom pochopiteľné. Ak sa budete chcieť občerstviť, spoľahnite sa radšej na vlastné zásoby. Priamo v obci Hričovské Podhradie reštauráciu nenájdete. Najbližšie podniky sú v Dolnom a Hornom Hričove. Pokiaľ však chcete niečo na vyššej úrovni, treba zájsť až do Súľova.
Hričovský hrad vznikol už v druhej polovici 13. storočia. Vlastnili ho slávni mocnári ako Belo IV., Balašovci, Matúš Čák Trenčiansky, Thurzovci či Esterháziovci. Históriu Hričova tvorili aj rody Podmanických a Imrefyovcov, ktorý sa o hrad sporili, pričom pre hrad neváhali riskovať aj život.
V 16. storočí zriadili v jeho priestoroch peňazokazeckú dielňu, kde razili a postriebrovali falošné medené denáre. O storočie neskôr však už Hričovský hrad začal chátrať v dôsledku nezáujmu majiteľov. Postupne sa tak menil na zrúcaninu, ktorou je dodnes. V súčasnosti konzerváciu ruín zabezpečuje Združenie priateľov Hričovského hradu, ktoré sa o hrad stará od roku 2010.
S hradom Hričov sa spája povesť o kamennom mníchovi. Kedysi na ňom vládla starnúca vdova, ktorú sa snažil pán susednej Lietavy, František Thurzo, obalamutiť svojou náklonnosťou, aby získal jej hrad. V spolupráci s jej synom ju uvrhli do kobky a chvíľu sa zdalo, že Thurzo dosiahol svoj cieľ. Raz večer ho však začal rušiť neznámy mních vykrikujúci: „Boh vidí zlo, ktoré činíš! Boh ťa potrestá!" Nepomohlo ani to, že ho dal uväzniť. Mních sa znova a znova zjavoval a opakoval svoje slová. Ráno sa Thurzo zdesil, keď zbadal stáť na skalisku kamenného mnícha. Dal síce prepustiť hradnú paniu, ale už bolo neskoro. Čoskoro zomrela a vlády na hrade sa ujali duchovia a tajomnou mocou vypudili všetko živé…
Najviac ma oslovil nápad dobrovoľníkov na motivačnú hru pre návštevníkov, ktorá zároveň pomôže pri rekonštrukcii hradu. Pred vstupom do prvej časti leží na zemi hŕba kamenia s tabuľou motivujúcou vziať jeden hore. Vyjdete jedny schody, kde vám oči padnú na ďalšiu kopu balvanov. Tabuľa pri nej ale informuje, že toto je len prvý checkpoint. Pokiaľ vládzete, pokračujte po ďalšom schodisku až do horného hradu k miešačke. Je to do kopca a po schodoch, ale nič nevyváži ten dobrý pocit, keď kladiete balvanisko na final kopu a čítate si pochvalu na poslednej motivačnej tabuli.
Keďže na Hričovský hrad chodí veľa rodín s deťmi, žiadalo by sa aspoň tie hlavné časti zabezpečiť zábradliami. Odporúčam najmä úseky nad a pod ferratou a potom pri výhľadovej plošine. Takisto mi v poslednom lesnom úseku zmizla červená značka. Bolo by fajn pridať posledných 500 metrov na stromy aspoň zo dva razy šípky, aby si človek nemusel pre istotu zapínať Mapy.cz.
Ak plánujete výstup na hrad Hričov, odporúčam najmä poriadne topánky s podrážkou, ktorá podrží. Takisto zvážte strach z výšok pri všetkých členoch rodiny. V letnom období si so sebou určite vezmite vodu, strmý kopec na záver a následné adrenalínové pasáže vám urobia sucho v ústach, plus priamo v dedine Hričovské Podhradie možnosti občerstvenia nie sú.