Lednica je jedným z najťažšie dostupných hradov na Slovensku. Zrúcanina leží v priesmyku Bielych Karpát nad rovnomennou obcou. Tešte sa na vysokánske strmé bralo, schody vysekané do skaly či dlhočizný oceľový rebrík vedúci na najvyššiu vyhliadku. Bude to adrenalín.
Moje hodnotenie hradu z novembra 2024 podľa metodiky miribord je nasledovné:
Hrad Lednica je tip na výlet, pri ktorom môžete spojiť mini túru do prírody za krásnymi výhľadmi s dobrodružným výstupom medzi ruiny.
Ďalej sa dočítate aj:
Prístup je najjednoduchší priamo z obce Lednica – len niečo vyše pol kilometra. Hoci by ste si mohli pri pohľade na hrad povedať, že je neprehliadnuteľný a stačí ísť podľa zraku, nie je to celkom tak. Môže sa stať, že sa k nemu dostanete z druhej strany a potom ho celý obídete. Odporúčam sledovať modrú značku. Po nej to máte na istotu.
Väčšina trasy vedie po spevnenej asfaltovej ceste. Až posledná časť sa zmení na kamenisto-trávnatú. Počas sezóny a suchého počasia je to iste ľahký a bezpečný výstup. Avšak v zimných mesiacoch, keď sa na ceste vyskytnú zvyšky snehu a ľadu, čľapkanica, všetko sa mení.
Trasa je pomerne strmá a šanca, že sa vám šmykne topánka, je pomerne veľká. Na zostup som preto uprednostnila vedľajšiu lúku a „strihla" to bezpečnejšie po tráve a mäkkom snehu.
Hrad Lednica nie je schovaný v lese, vďaka tomu vás ešte pred vstupom privíta krásny výhľad na celú dedinu, okolité kopce a lúky. Keď sa dostatočne pokocháte, smerujte vľavo k vstupnému altánku, kde vás privíta a podá informácie personál.
Platí sa poplatok 3 eurá. V zime a nepriaznivejšom počasí vás však len odporučia, aby ste neliezli do exponovanejších častí zrúcaniny a pustia vás zadarmo.
Hrad Lednica nemá svoje parkovisko. Aj v dedine je celkom problém, kde nechať auto počas návštevy. No skúsiť to môžete pri obecnom úrade.
Aj by som vám odporučila prísť na výlet autobusom (priamo do Lednice) či vlakom (na škále Púchov až Ilava). Lenže v týchto končinách som mala pocit, že rýchlejšie prebehnem z Lednice do Púchova cez kopec, než by som sa dočkala autobusu a konečnej zastávky.
Nakoniec som aj tak urobila. Tento transport však odporúčam len turisticky a orientačne zdatným, terén je totižto veľmi rôznorodý, prevýšenie výdatné a chodník občas zmizne.
Od vstupného altánku smerujte doprava, kde už bude otvorená brána do dolného hradu. Pozitívne prekvapí plocha zastrešeného priestranstva. Tiež pomôcky na lepšie zdolanie jeho jednotlivých častí ako sú schody, zábradlia, plošiny.
Vnútri sa môžete chvíľu zohriať a pokochať pohľadom na fotografie so scenériami hradu Lednica a Lednického bradla.
Na konci chodby vyjdete na nádvorí, ktoré mierne otestuje vašu koordináciu, sústredenosť a technické zručnosti. Táto časť už je trochu exponovanejšia. Ale bolo by škoda sa tu nepoobzerať. Priestranstvo je celkom rozľahlé a pomerne zachovalé.
Prístup na najvyššiu vyhliadku hradu vedie z opačnej strany cez oceľový rebrík dlhý až 13 metrov. Po jeho prekonaní postupujete ďalej cez vysekané kamenné schody až na najvyšší bod, zvaný Straka.
Počítajte však s tým, že na vrchnú vyhliadku vás pustia len cez leto a počas priaznivého počasia. Atrakcia nie je vhodná pre malé deti a vstup je len na vlastné riziko.
Približne 88 schodov musíte zdolať, aby ste sa dosali na pozorovateľňu Straka. Vedú z plošiny pri veži stredného hradu až na vrchol.
V lete 2024 sa hrad zapojil už do 13. ročníka podujatia Noc hradných zrúcanín. Pre návštevníkov boli pripravené fakľami osvetlené hradné múry. Ďalej aj výstava repliky uhorskej kráľovskej koruny, beseda s fotografom medveďov Mariánom Jamrichom či vystúpenie sokoliarov, a dokonca aj ohňová show.
Okrem vstupného altánku s informáciami je cez leto otvorený aj stánok so suvenírmi. Hoci na pravidelnej báze s občerstvením na hrade nerátajte, výnimočne vás môže prekvapiť niečo čapované či z grilu.
Počas leta ste sa na nádvorí napríklad mohli stretnúť s ponukou piva, kofoly a grilovanej klobásky. Hneď pod hradom ma vítala tabuľa hlásiaca „tu predávajú skvelú pizzu". Počas mojej decembrovej návštevy však prevádzka nejavila známky života. Verím však, že cez sezónu to tu fičí.
Smädu sa netreba obávať v žiadnom ročnom období. Priamo pod hradným bralom vyviera tzv. Katarínkin prameň.
Po vodu sem chodia nielen turisti, ale i domáci. Počas môjho zimného výstupu na hrad sa mi prihovorila milá staršia pani, ktorá mi ju veľmi odporúčala. Popri občerstvovaní sa pri prameni si oddýchnete na lavičkách.
Lednica vznikla v 13. storočí a kedysi patrila medzi kráľovské hrady. Vlastnili ju mocnári ako župan Marek z Lednice, Matúš Čák Trenčiansky, rodina Pakšiovcov, bratia Sobek a Matej Bielikovci. Istý čas patril aj husitom. Jeho nedostupnú polohu využívali pre dobro aj zlo. Slúžil pre ochranu severozápadnej hranice Uhorska, no rovnako tak i ako hniezdo lúpežných rytierov.
Históriu hradu písali tiež protihabsburskí povstalci a na konci tejto éry Lednica padla do rúk cisárskemu vojsku. Avšak viackrát sa jej zmocnili bez boja, takže sa predišlo väčším škodám. Na začiatku 18. storočia ju dali poslední starostliví majitelia Maťaškovskovci zrekonštruovať a v tom čase mala ešte 45 rôznych zariadených miestností.
Potom hrad už len chátral, až v 20. storočí začali rozpadajúce sa múry ohrozovať aj dedinu pod ním. Podnikli sa preto menšie opravy v záujme bezpečnosti. Až od roku 2004 prebieha na hrade Lednica rozsiahla obnova a konzervácia za spolupráce dobrovoľníkov, historikov, pamiatkárov, archeológov a statikov.
Aj hrad Lednica má svoju bielu pani. Legenda hovorí o krásnej Kataríne, ktorá mala zásnuby s hájnikom Ondrejom v lednickom kostole. V tom istom čase sa konala na hrade zábava a jeden z veľmožov si ju dal z roztopaše priviesť.
Katarína však v noci unikla z hradných komnát a aby sa mu nemusela oddať, skočila z hradieb. Kvapky jej krvi padali na lúku pod skalami a na mieste vytryskol na druhý deň prameň. Voda z neho dodnes osviežuje pútnikov. Duch Kataríny odvtedy každú noc strašil hradného pána aj návštevníkov…
Bola by škoda nepozrieť sa aj po ďalších atrakciách v okolí. Prinášam vám tipy, kam na výlet z môjho pohľadu:
Na hrade Lednica sa neustále renovuje. Stopy prebiehajúcich prác, ale i pekné výsledky, uľahčujúce cestu výletníkov, sa črtajú za každým rohom.
Nepozornejšiemu a zamyslenejšiemu výletníkovi môže ujsť značenie. Určite by sa v dedine hodili výraznejšie šípky, kam presne odbočiť na hrad. Síce ho vidno dostatočne, ale cestou k nemu sa možno ľahko pomýliť…
Určite si pred návštevou skontrolujte otváracie hodiny hradu. Lednica je totižto turistom k dispozícii v nezvyčajneších časoch. Otvára svoje brány už skoro ráno 7.30, avšak mimo víkendu prehliadky končia už o 14.30 či dokonca 14.00. V nedeľu býva zatvorené.
Takisto odporúčam zvážiť technickú zdatnosť a strach z výšok, v opačnom prípade sa návšteva zrúcaniny vysoko v skalách nebude nič pre vás… Nepodceňte obuv ani počasie. Inak sa ďaleko nedostanete. Majte tiež na mysli, že vyhliadka Straka nie je vhodná pre malé deti a vstup je len na vlastné riziko.