Zrúcanina hradu Pajštún sa týči na vápencovom brale malých Karpát nad dedinkou Borinka. Do nadmorskej výšky 460 m. n . m. je to pekná turistika. V závere náročnejšia. Vyberte sa spolu so mnou na virtuálnu obhliadku tohto hradu ešte predtým, ako si sem naplánujete výlet.
Moje hodnotenie hradu zo septembra 2024 podľa metodiky miribord je nasledovné:
Ak bývate v Bratislave, Hrad Pajštún je zrúcanina, kam sa musíte vybrať aspoň raz, nech spoznáte krásy neďalekých Malých Karpát. Najviac očaria výhľady a malebná príroda. Cestu plánujte v dobrom počasí, aby nebolo mokro a vlhko. Inak si výlet veľmi neužijete.
Ďalej sa dočítate aj:
Z parkoviska v Borinke vás budú navigovať smerové tabule už priamo od cesty. Nasledujem červenú značku, po ktorej by to malo trvať 40 minút. Mne osobne to zabralo len 30 minút. Závisí od kondičky a skutočnosti, či idete aj s deťmi. Pri prechádzke s tými menšími to vidím tak na 40 – 45 minút.
Trasa je spočiatku jednoduchá, ale musíte sledovať značky. Stretol som dve rodinky, ktoré po diskusii prezradili, že viackrát si neboli istí, či idú správnym smerom. Na viacerých miestach sú rôzne odbočky, choďte rovno hore a hľadajte červené značky na stromoch.
Asfaltka sa po čase zmenila na chodník vo výstavbe, kde pokladajú dlažbu. Asi v polovici cesty prídete ku Kráľovskej studničke, kde je aj krytý altánok a vyviera tu prameň vody.
Od tohto bodu je stúpanie výrazne náročnejšie. Dávajte si pozor na korene stromov, ktoré treba prekračovať, a na popadané stromy na viacerých miestach. Značky už nie sú v podstate žiadne, musíte len ísť rovno hore. Zmizne aj vychodený chodník, uvidíte ale množstvo kmeňov popísaných odkazmi od turistov.
S kočíkom to v žiadnom prípade neskúšajte.
Cestou nie sú žiadne služby. Reštauráciu alebo posedenie nájdete len na počiatku túry na hrad v obci Borinka. Nič vás nečaká ani v cieli. Trasa vedie hlavne cez les, v jesennom období je medzi stromami chladnejšie, treba s tým počítať.
Jediné nebezpečenstvo vidím v samotnom stúpaní. Bude to hrať rolu, keď pôjdete naspäť dole. Ak máte turistické palice, zabaľte si ich – sú miesta, kde sa vám zídu, kvôli stabilite. Cestou dole s deťmi opatrne, hlavne nechoďte popod padnuté stromy opierajúce sa o iný strom.
Na hrad vedú viaceré cesty, no v prvom rade musíte zaparkovať. A to na dvoch miestach:
Ak nemáte auto je tu jediná možnosť využiť autobusovú dopravu. Vlakom sa do Stupavy nedostanete.
Autobusom je pritom možností viac:
Veľkosť hradu ma celkom prekvapila, pri príchode som nečakal taký rozsiahly areál. Terén je ale dosť členitý. Sú tu vychodené chodníčky, no najmä kvôli okrajovým častiam bez zábradlí radím zrúcaninu medzi nezabezpečené.
Môžete si sadnúť aj na okraj múrov, viacerí návštevníci to využívajú, samozrejme na vlastné riziko.
Cesta pod hradom je kamenistá, celkom strmá, treba byť obozretný a deti držať na vnútornej strane.
Pred vchodom je aj informačná tabuľa o histórii hradu, ktorý je kompletne posprejovaný a žiaľ si na nej neprečítate už nič. Druhá tabuľa kúsok ďalej, v slovenčine a angličtine, hovorí o okolí, prírode, horninách.
Informačná tabuľa zdôrazňuje, že sa nachádzate v 5. stupni ochrany. Berte na vedomie zákaz zakladania ohňa. I napriek tomu, že v areáli nájdete niekoľko ohnísk.
Sú tu vychodené cestičky, ale priestor hradu je členitý, kopcovitý. Nenájdete žiadne tabule ani doplnkové informácie o jednotlivých častiach hradu. Návšteva je tým pádom rýchla a je len na vás, ako dlho sa zdržíte pri výhľadoch.
Sprievodcovské služby tu nie sú. Najväčší zážitok budete mať z výhľadov na okolie, preto si vyberajte pekné počasie. Ak idete s deťmi alebo máte obmedzenia v pohybe, tak aj suchšie počasie. Určite odporúčam turistické palice, najmä pri spiatočnej ceste nadol.
V areáli hradu sa nekonajú žiadne akcie ani podujatia, čo je celkom pochopiteľné vzhľadom na členitý terén a náročný prístup.
Akciami to žije skôr v Borinke a Stupave, kde budete parkovať alebo vystupovať z hromadnej dopravy.
V areáli nehľadajte žiadne služby. Nenájdete tu toaletu a nie je tu ani žiadna možnosť občerstvenia. Musíte si všetko priniesť so sebou. Suveníry na hrade ani v okolí, žiaľ, nekúpite.
Za zmienku stojí lezecká stena pod hradom, ktorá je veľmi populárna. Či už máte blízko k tomuto športu alebo nie, ak prejdete popri vchode do hradného areálu a pokračujete rovno, pokochajte sa pohľadom na lezcov s adrenalínom v krvi. K dispozícii je množstvo trás – od začiatočníckych až po profesionálov.
Hrad Pajštún patril do sústavy pohraničných kráľovských hradov na ochranu severozápadnej hranice Uhorska. Začiatkom 13. storočia ho založila česká kráľovná Konštancia. V priebehu storočí ho vlastnili len tri rody. Prestriedali sa tu rody Svätojurských, Pálffyovcov, Serédyovcov.
Hoci v prvej polovici 17. storočia (rok rekonštrukcie sa dodnes zachoval vytesaný do múru), už o 50 rokov neskôr sa stal nepohodlným. Majitelia sa odsťahovali do kaštieľa v Stupave. Hrad postupne chátral až v polovici 18. storočia vyhorel. Hoci bol Pajštún provizórne opravený, už v roku 1810 mu zasadili smrteľnú ranu napoleonskí vojaci. Vyhodili ho do povetria.
V súvislosti s hradom Pajštún sa traduje príbeh o krutom kastelánovi. Chudobnému dedinčanovi Lackovi zomierala žena a tak chcel poprosiť hradného lekára o pomoc. Kastelán Tupík sa však rozhodol, že chudobnému Lackovi nepomôže. Zo sebeckého dôvodu – vyrušil ho zo spánku. Zúfalý dedinčan požiadal o pomoc hradného ducha. Ten mu pomohol ženu uzdraviť a neskôr si prišiel po krutého kastelána, ktorého na koči ťahanom samotným čertom odpratal do pekla.
Bola by škoda nepokračovať aj za ďalšími atrakciami v okolí. Prinášam vám tipy, kam na výlet z môjho pohľadu:
Ak hľadáte dobrodružstvo a máte slabosť pre históriu, hrady na Slovensku sú miestami, ktoré musíte navštíviť. Každý kút našej krajiny ukrýva majestátne pevnosti plné legiend a nezabudnuteľných výhľadov.
Pohodlné parkovanie a výhľady.
Chýbali mi aspoň informačné tabule v areáli hradu, trošku vtiahnuť návštevníka do príbehu. Určite by som ocenil zábradlia kvôli menším návštevníkom.
Ak máte turistické palice, vezmite si ich. Cesta je od polovice naozaj strmá a pomôžu vám aj cestou dole. Zabaľte si vodu, v zime čaj.