"Nevyhováraj sa a choď!" - Patrik Pajta z Hikemates o Ceste hrdinov SNP

Cesta hrdinov SNP je najdlhšia pešia trasa na Slovensku. Jej celková dĺžka je približne 770 km a odvážlivci ju zvyknú prejsť za 25 až 28 dní. Patrik Pajta, predseda turistického webu Hikemates, absolvoval trasu v zime, a to za neuveriteľných 23 dní. Patrik pochádza z Oravy a už niekoľko rokov otužuje, takže na zimu je už čo to zvyknutý. ? V rozhovore nám prezradil čo nesmie chýbať vo výbave, aké stavy prežíval počas cesty, ale aj to, či to zvládne aj menej skúsený turista. 

Čo ťa inšpirovalo ísť na Cestu hrdinov SNP?

Nebolo to v mojich osobných cieľoch, skôr išlo o kombináciu aktuálnej situácie a toho čo robím. Ja som zvykol v minulosti cestovať po zahraničí a teraz ako je lockdown, tak sa moc nedá cestovať. V októbri keď som chcel kupovať letenky, tak si hovorím, že asi do zahraničia teda nepôjdem, ale vymyslím niečo na Slovensku. Ďalším faktorom bol aj kolega Kubo, ktorý absolvoval Cestu hrdinov SNP v lete a hovoril o tom, tak som si povedal, že by to bolo celkom fajn prejsť v zime, lebo v lete nemám toľko času. Bolo to však aj z pracovného hľadiska. Ten obsah z cesty tak využívame ako content pre Hikemates či už na portáli alebo na sociálnych sieťach. 

Mal si vopred nejaký harmonogram /kde prespíš, koľko prejdeš km a pod./?

Pred cestou som si naplánoval len výbavu, treba rátať s rôznorodým počasím, nejaké jedlo, základné turistické pomôcky. Predtým som si pozrel len nejaké 4 dni, aby som vedel kde asi môžem spať, kde bude voda a kde si budem môcť nakúpiť potraviny. Ale zvyšok som plánoval už po ceste. Väčšinou to bolo tak, že som si plánoval úseky, napr. Dukla - Košice, Košice - Telgárt, Telgárt - Donovaly atď. Každé ráno som si naplánoval deň. Spočívalo to v tom, že keď som vstal som videl aké je počasie, pozrel som si ako hlásia počas dňa, a aj podľa toho ako sa cítili nohy, tak som si nastavil 3 alternatívne ciele, napr. prvý 20 - 25 km, druhý 30 km a tretí niečo nad túto vzdialenosť. A podľa toho ako som cez deň vládal tak som došiel do niektorého bodu.

Cesta hrdinov SNP je výzva. Čo musí obsahovať základná výbava?

Základ je ten istý ako je pri 3-4 dňovej túre a potom to treba prispôsobiť podmienkam v akom období ideš. Ja som šiel v zime takže som musel pribaliť okrem základu teplejší spacák, termosku, snežnice, mačky, teplejšie oblečenie. Cepy nie sú potrebné, lebo trasa vedie po hrebeňoch a nikde nie sú lezecké úseky ani nič také náročné na čo by boli potrebné. Ruksak mal približne 15 kg bez jedla - plus jedlo na také 3-4 dni, takže jeho váha sa pohybovala od 16 do 19 kg denne.

Bol si zvyknutý na takú váhu ruksaku alebo prišli aj bolesti?

Ja som extrémny minimalista a keď idem na túru, tak sa zbalím do 9 kg aj s jedlom. Len tam išlo o to, že to bolo v zime čo je rozdiel. Keď ideš na 3 dni, vieš predpokladať aké je počasie, ale keď ideš na dlhšie musíš byť viac-menej pripravený na všetko. Súčasťou tej cesty je samozrejme aj bolesť, tomu sa človek nevyhne. Ale čo je zaujímavé, že na začiatku to tak viac prežívaš. Buď si zvyknutý na ten ruksak alebo nie, ja som nebol zvyknutý, tak som si tu bolesť uvedomoval viac. Ale bola to taká bolesť, že začali lýtka, kolená, stehná, potom to prešlo do ramien, trapézov a každý deň niečo. A potom už ako chodíš, tak na tú bolesť si zvykneš a ona tam stále je a ty ju neriešiš. Takže to je taká zaujímavá vec, ako si telo zvykne a ako sa dokáže adaptovať.

Pocítil si počas cesty pocit, že to nedáš, že sa vzdáš a pod.?

Tak ono tie pocity prichádzajú. Je to náročné, tak keď si uvážiš tie alternatívy racionálne, tak ti z toho vznikne, že ostanem tu a zamrznem alebo dôjdem na chatu alebo útulňu a bude to fajn. Tam na výber moc nemáš. Čiže určite boli takéto krízy alebo náročné momenty, ale nemám taký jeden, ktorý by som vybral, lebo každý deň je špecifický. Raz prší, raz sneží, potom je mráz, blúdiš, potom sa brodíš, zakaždým proste príde niečo, čo ťa otravuje. Ale čím skôr sa s tým vysporiadaš tým lepšie. 

Dopĺňal si počas cesty nejaké suplementy, napr. magnézium alebo ako si si dobíjal energiu?

Ja som úplne mimo týchto veci, nevyznám sa za jedno do toho a som za tie prirodzené veci. Maximálne keď som išiel cez nejakú časť, kde som si vedel kúpiť potraviny, tak som si kúpil ovocie, keďže to ovocie bežne nenosíš, lebo má málo kalórií a je ťažké. Zbytočne by to zaťažovalo batoh, ale keď si už v tom meste a dedine tak si dopraješ nejaké jablká, mandarínky, hrozno a žalúdok sa teší ako malý. Hlavne je podstatné baliť si veci, ktoré máš odskúšané. Zobral som si na odporúčanie proteínové tyčinky, a ja som to v živote nejedol a nechutilo mi to. Zjedol som jednu a ostatné som rozdal. Skôr som si šiel na horálkach a sladkých vodách. Orechy sú tiež super, ale ja som si zobral napr. 2 kg a pol kila som ešte doniesol domov. 

Kedy si počas cesty pocítil strach?

Tak strach určite prichádza, len to je v rôznych dávkach. Nikdy nebolo tak, že by som sa chcel zavrieť, zadebniť niekde a neviem čo. Ale také bežné, že máš obavy, keďže z každej strany, najmä z médií strašia, že vlky, medvede a neviem čo sa má stať. Keď si však na to zvykneš, že ideš tých pár dní a uvedomíš si, že ten strach je iracionálny, lebo nič také sa nedeje. Uvidíš pár stôp od vlkov, medveďov, niekde krv, pozostatky zo zvierat, ale to všetko si vieš v hlave upratať, keď si pozrieš, že aké sú tie štatistiky útokov od zvierat na turistov. Tak keď sa nad tým zamyslíš, tak si to zhodnotíš, že ten strach tam je a treba to potlačiť a ideš ďalej. Ale v prvotný moment, keď sa začalo stmievať a pomyslel som si, že by ma tie vlky dostali, to by som nechcel. :D  Ale inak pohoda, aj keď som sa stratil, tak tam som ten úsek trochu poznal, lebo som to mal prejdené, takže to bolo v pohode. A vedel som, že kde idem, mal som aj čelovku a bol som pripravený.

Riešil si počas cesty aj nejaké pracovné záležitosti?

Tak večer som bol KO (unavený, pozn. red.), že som sa postaral o svoje veci, lebo to bol základ. Keď si neupraceš ako máš, neusušíš a pod., tak budeš trpieť na druhý deň. Ale pracoval som priebežne, skôr to bolo tak polhodinu do dňa. Ráno som čekol maily, kde som musel odpovedať a potom už len počas dňa niečo telefonicky. Nemal som tej roboty, že 8 hodín denne.

Myslíš, že to zvládne aj človek, ktorý nemá úplne bohaté skúsenosti z turistiky?

Určite je dobré sa pripraviť na to. Avšak tam nie je stanovené, že to musíš prejsť za 20 dní a máš lámať nejaké rekordy. Takže určite to zvládne bežný človek, aj taký čo necvičí a nerobí nič so sebou. Ide o to, aké tempo zvolíš a aký komfort potrebuješ. Keď si povieš, že budeš chodiť 20 km úseky, tam nebudeš mať 1000 m stúpania, ale len nejakých 500 m. To je úplná pohoda, tam ide o to skôr si zvyknúť na to. Je však fajn mať skúsenosť, napr. aké je to spať v útulni, variť si počas cesty a pod. Dôležité je, aby ťa nič nezaskočilo a potom už vieš aj odhadnúť čo ťa čaká. 

Láka ťa Cesta hrdinov SNP v lete?

Momentálne to neplánujem a to z toho hľadiska, že na svete je toľko vecí, čo chcem skúsiť. Prešiel som si ju v zime a mne išlo najmä o to, spoznať ten náš kraj. Určite to má svoje čaro aj v lete a bol by to úplne iný zážitok, ale uvidím ako budem na tom časovo. Možno ak ma okolnosti donútia, tak pôjdem do toho. Ale nie je to zatiaľ v mojom pláne.

A čo máš ďalšie v pláne, môžeme očakávať nejakú ďalšiu dobrodružnú cestu?

Teraz som sa presťahoval pod Tatry a chcem pobehať tie naše "veľké hory". Dal som si na to 2 mesiace, možno to bude veľa možno málo, uvidím. Cieľom je spoznávať svoju krajinu, kým je lockdown a opatrenia spojené s koronavírusom. Potom keď sa bude dať cestovať, tak určite pôjdem niekde do juhovýchodnej Ázie, ale presnú krajinu zatiaľ neviem. Väčšinou to bude závisieť od leteniek a od aktuálnej situácie a pod.

Ktorá časť z Cesty hrdinov SNP bola pre teba najkrajšia?

Z každej mám niečo, napr. ten východ bol úplne pre mňa neznámy. V živote som tam nebol a preto som bol veľmi rád, že som si mohol pozrieť aj tento kraj. Keď prechádzaš takmer divočinou a vidíš napr. srny či diviaky, tak to je super zážitok. Na každom kilometri nájdeš niečo nové, čo ti vyčarí úsmev na tvári. Najkrajší zážitok však bolo vyjsť na kopec Kloptaň, kde je 3 poschodová rozhľadňa. Tam sa ti otvorí pohľad na Nízke Tatry, prvýkrát vidíš Kráľovú Hoľu - čo je tvoj cieľ na najbližších x dní a potom sa pozrieš doprava a tam máš hrebeň Vysokých Tatier. Je to úplne iný svet, keď to vidíš také zasnežené a napr. počas leta. 

Čo ti dala do života Cesta hrdinov SNP?

Že chcem byť viac na tých horách. V tých mestách sme naučený žiť komfortným životom, ale toto ťa naučí oceniť jednotlivé veci a vážiť si to čo máš. Keď ideš sám, tak si uvedomíš aj tú hodnotu vzťahov, ktoré máš doma, rodičia súrodenci a priatelia, a že to nie len tráviť čas s nimi, ale tráviť čas plnohodnotne a venovať sa im. Uvedomil som si tiež, že sa nechcem pozerať do minulosti a do budúcnosti, ale uvedomovať si prítomnosť, ten moment ako kráčaš a vŕzga ti sneh pod nohami a užívaš si prostredie.

Čo by si odkázal všetkým, ktorí premýšľajú nad absolvovaním tejto cesty alebo všeobecne nad turistikou?

Nevyhováraj sa a choď. To je najlepšie, čo môžem povedať. :-)