Približujú Slovensko tisíckam turistom, no čo všetko sa skrýva za ich prácou? Turistickí sprievodcovia zažívajú množstvo zaujímavých príbehov. Ing. Zuzana Godárová je sprievodkyňou už 12 rokov, no napriek tomu ju vedia turisti prekvapiť.
Pracovala som v administratíve vo vysokom školstve a v rámci hobby som chodievala na vlastivedné vychádzky a výlety. Raz v r. 2007 som na stránke Bratislavského kultúrneho a informačného strediska objavila Kurz vlastivedných sprievodcov po Bratislave. Témy, ktoré sa na kurze preberajú, vyzerali zaujímavo, tak som sa prihlásila. Na prvej prednáške nám náš lektor pán Zsolt Lehel, ktorý je veľkou inšpiráciou pre mnohých sprievodcov, povedal: „Odteraz sa budete pozerať aj vyššie, ako je úroveň vašich očí.“ A myslím, že v tej chvíli bolo rozhodnuté, začala som vnikať do dovtedy neznámych oblastí a aj keď som si myslela, že prácu sprievodkyne nebudem vykonávať, že len získam vedomosti, nakoniec som sa po 6 rokoch sprevádzania popri zamestnaní pred 6 rokmi odhodlala odísť po 22 rokoch zo školstva a začať tak novú kapitolu. Zlomovým bodom bolo, keď ma koncom roku 2008 kolegyňa Zuzka Tomčániová oslovila, či si nechcem pripraviť prednášku a keďže inklinujem k hudbe, začala som sa zaoberať najmä životmi slávnych a menej slávnych hudobníkov pôsobiacich v našom meste a táto téma ostala doteraz mojou srdcovou.
Kontakt s ľuďmi, pohyb (aj keď zväčša pomalý) na čerstvom vzduchu, pozitívna spätná väzba. V neposlednom rade krásne historické jadro miest, v ktorých zväčša sprevádzam, esteticky pôsobí na psychiku. Kým v kancelárii je človek (aj keď sediac na jednej stoličke) multifunkčný a rieši viac vecí naraz, pri sprevádzaní sa prepne do iného modu a sústredí sa v danej chvíli len na prehliadku a tým odblokuje všetky ostatné záležitosti – neuveriteľne to prečistí hlavu. A ešte jedna vec – neustále bádanie a objavovanie. :)
Sú situácie, keď napriek počiatočnému nezáujmu niektorých klientov, rôznym kultúrnym rozdielom vo vnímaní času, extrémne zlému počasiu, prekážkam v podobe dopravnej zápchy alebo hromadných podujatí, ktoré zabraňujú realizácii časového plánu, príp. oveľa horším udalostiam ako napr. úrazom alebo krádežiam, treba zachovať chladnú hlavu a úsmev na perách.
Myslím, že máme čo ponúknuť, len to treba vedieť aj aktívne propagovať a predať, mať aktuálne informácie na webstránkach, k dispozícii suveníry a publikácie o atrakcii v slovenčine aj v cudzích jazykoch, popisky objektov v múzeách aj v anglickom jazyku, a tešiť sa, že k nim klient (či už domáci alebo zahraničný) zavíta.
Zahraniční turisti až na výnimky Slovensko ani Bratislavu nepoznajú a sú potom veľmi pozitívne prekvapení. Bratislava samotná je mestom, ktoré prešlo mnohými veľkými zmenami a jej história je facsinujúca. Väčšinou sprevádzam práve v Bratislave, takže zopár postrehov z tejto destinácie: Niektorí mi hovoria, že tu boli napr. pred 15 - 20 rokmi a že mesto ani nespoznávajú, tak opeknelo. Dojímavé bolo, keď mi klientka pri pohľade z hradnej terasy na Petržalku povedala, že sa tam narodila, ale dlhé roky od detstva tam nebola. Potom sú prípady, keď sa klient na úvod pýtal, že tu niekde v okolí by mal byť Pressburg a ja som mu odpovedala, že je na mieste, len teraz sa mesto volá Bratislava. Ďalšia klientka sa po vystúpení z lode dožadovala informácie, kde je jazero Bled – nuž v Slovinsku. Máme tu veľký potenciál prezentovať im našu krásnu, rôznorodú a pre nich zväčša neznámu krajinu. K vedomiu o Slovensku prispieva aj napr. fakt, že minulý rok spoločnosť Lonely Planet vyhlásila Vysoké Tatry za najlepšiu letnú turistickú destináciu v Európe. Uvidíme, kedy sa turistický ruch po koronakríze pozviecha a budú k nám opäť chodiť zahraniční návštevníci...
Jeden z najlepších bol zážitok so skupinou starších anglických džentlmenov Bathampton Morris Men, ktorí v bielych odevoch a s hudobnými nástrojmi každú chvíľu predvádzali svoje tanečno-hudobné umenie v uliciach Bratislavy, Nitry a Trnavy, niekedy sa k nim pridali aj turisti z iných krajín a musela som im vysvetľovať, že to nie sú slovenské ľudové tance ?. Veľmi silne som prežívala sprevádzanie trošku iného druhu – konkrétne dvoch rodín z Izraela, ktorým som pomáhala pátrať po ich predkoch a pritom som sa veľa naučila. Najhoršie zážitky mám dva, keď moju staršiu klientku okradli a až neskôr si jej priateľka všimla, že má pootvorený ruksak. Vo Viedni priamo v Stephansdome počas rozchodu ukradli doklady a peňaženku študentovi z mojej skupiny, čo sme potom riešili na polícii a s veľvyslanectvom. Viete si predstaviť, že skupina bola po tejto udalosti veľmi demotivovaná.
Súčasná kríza vyvolaná koronavírusom spôsobí, že spočiatku sa v každej krajine začne stavať na nohy práve domáci cestovný ruch. Je to príležitosť zamerať sa na domácich klientov, rodiny s deťmi, školské skupiny, menšie skupinky, prehliadky a výlety šité na mieru podľa požiadaviek klienta a vlastivedu – tematické prehliadky pre návštevníkov, ale najmä domácich vo vlastnom meste. Nová situácia vyžaduje ešte vo väčšej miere ako pred krízou využívať médiá, videá, internetové stránky, mailing, sociálne siete na propagáciu všetkých zložiek cestovného ruchu. Podpora domácej spotreby v gastroprevádzkach a turistických atrakciách by mohla mať formu poukazov, ktoré už fungujú pre ubytovacie zariadenia, ale bolo by treba ich ponuku v tejto krízovej dobe výrazne rozšíriť. Ide o udržanie pracovných miest a podnikania v týchto ťažko skúšaných odvetviach.
Na otázky odpovedala... Ing. Zuzana Godárová, sprievodkyňa po Bratislave a okolí a Viedni so zameraním na hudbu, spoluautorka knihy Hudobný sprievodca po Bratislave, propagátorka kultúrnych podujatí, dobrovoľníčka pre OZ Albrecht Forum, členka a spolupracovníčka OZ Bratislavské rožky, konzultantka v spolupráci s interkultúrnou koučkou Evou Gáboríkovou, najnovšie spolupracovníčka pamäťového portálu PamMap.sk