Rozhovor s Borievky Photogallery: Pád z vodopádu či vymazané webové portfólio

Neodmysliteľnou súčasťou nášho webu sú jednoznačne fotografie. Okrem toho, že pútajú pozornosť, tak na druhej strane poskytujú čitateľom vizuálnu predstavu o danom mieste. Čo všetko sa však niekedy skrýva za krajinárskou a cestovateľskou fotografiou? Známy fotograf Boris Michaliček, ktorý vystupuje pod menom Borievky Photogallery, je obľúbeným cestovateľským fotografom, ktorého zameraním je najmä krajinárska fotografia. Jeho účet na Instagrame sleduje už 20 tisíc nadšencov fotografie a cestovania. Unikátne zábery často vyrážajú dych a vyvolávajú chuť cestovať, no čo všetko za tým stojí prezradí Boris, ktorý sa krajinárskej fotografii venuje viac ako 20 rokov. Navyše prezradí tip, ako si môžete aj vy vytvoriť peknú fotografiu, hoc na mobilný telefón.  

Ako vznikol názov Borievky Photogallery?

To bolo strašne dávno, ešte na vysokej škole. Bývali sme so spolubývajúcimi a moja manželka /vtedy priateľka/ sa volala Evka a ja Boris. Vymysleli nám prezývku Borievky, lebo sme vtedy mali len jeden mobilný telefón a všetci nás mali v kontaktoch ako Borievky. Taktiež zo začiatku nejakého polroka sa snažila tie krajinky so mnou fotiť aj manželka, takže tie fotky boli spoločné a vystupovali sme ako Borievky a už to tak aj ostalo. 

Vaša krajinárska fotografia často v ľuďoch vyvoláva pocit vziať batoh a ísť na hory či len tak do prírody. Ako často cestujete za fotografiou a ako vyzerá príprava na ten deň?

Nedávno som si to dával dokopy a minulý rok som za fotením vybehol 95-krát, čiže tretinu roka. Ak samozrejme nerátam popritom rodinné cestovanie a podobne. V rámci prípravy je plánovanie jedno z najdôležitejších faktorov pre krajinára. To znamená napr. najmä sledovanie vývoja počasia. Ostatné už záleží podľa toho či ideme na noc, či treba hľadať nejaký byvák a podľa toho sa aj chystám a snažím sa prísť na čas, aby som zachytil to správne svetlo. 

Kde hľadáte inšpirácie na fotografovanie?

Klasické nástroje Instagram, Facebook, Google a knižky. Teraz však najčastejšie Instagram, ktorý je ozaj dobrý nástroj. Jednak na zistenie aktuálnych podmienok - keď si dáte vyhľadať miesta a zoradiť podľa najnovších, tak vidíte, či tam je ešte sneh alebo nie. Využívam aj webkamery, ale tie nie sú všade. Keď už začína jar, tak človek niekedy ani nemá ako zistiť, či už to napr. na Hriňovej kvitne alebo nekvitne. Ísť tam autom 2 hodiny, aby som to zistil je neefektívne. Takže najčastejšie Instagram a keď ma zaujme nejaké miesto vyhľadám si ho na Google a ukladám si to na Google mapách, kde mám kolónku "Foto miesta", lebo nie všade vyrazím hneď. Keď viem, že to bude fotiteľné až na jar a pozerám to v zime, tak si to uložím a neskôr sa k tomu vraciam.

Beriete fotografovanie výlučne profesionálne a chodíte sám alebo aj zážitkovo a máte parťákov?

Určite aj aj. Ale väčšinou ten, kto ide so mnou, ak to nie je fotograf, tak musí rátať s tým, že sa mu nebudem veľmi venovať. Avšak napr. keď ideme s manželkou na viac dní do hôr, tak to mám tak vymyslené, že cez deň je to spoločná turistika a ráno a večer si to naplánujem tak, že idem fotiť. 

Aký máte nezabudnuteľný zážitok z fotenia?

Boli sme v Škótsku, tam nám jednak zo 14 dní aj 14 dní pršalo. To bola úplná katastrofa, kedy sme si povedali, že Anglicko nikdy viac. Navyše som tam spadol do takého vodopádu. Šmyklo sa mi hore nad ním a zobralo ma to dolu. Manželka ostala stáť hore, lebo vôbec nevedela, aké to tam je vysoké a pod. Ona tam ostala plakať a prvé čo zachraňovala bola technika, lebo ja ako som spadol, tak mi padal aj statív s foťákom a ona to chytala. Potom si povedala, že jej už tiež pekne šibe z toho fotenia, lebo až potom zisťovala kde som ja. :) Napokon to bol len taký "tobogan", na ktorom som sa však šmykol dosť strmo a dosť rýchlo do takého jazierka. Pod ním však bol 20 m vodopád, ale našťastie som ostal v tom jazierku, ale bol som oblečený a boli sme uprostred škótskej vysočiny. Chvíľu nám potom trvalo, kým sme takí mokrí zišli dolu do kempu, aby sme sa vysušili. /pozn. red. Techniku aj Borisa sa podarilo zachrániť :) 

Podľa tohto určite zažívate počas fotografovania veľké dobrodružstvá...

Ja to často podmieňujem. Mám lokality, ktoré chodím fotiť čisto len pre krajinársku fotku. Potom mám zas tripy, ktoré vyslovene chcem spojiť s tým, že to má byť dobrodružstvo, napr. keď chodíme v zime do hôr a robíme si záhrady, zakopeme sa do snehu, vykopeme si jaskyňu ako obývačku a pod. 

Fotografovaním popularizujete krásy Slovenska, vkladáte do fotografovania aj nejaké príbehy?

Dúfam, že to tak je. :) Čo sa týka príbehov, tak na IG moc nepíšem dlhé popisy na A4, aj keď niekedy si myslím, že by som mal. Ale často píšem na svoju stránku blogy z výletov zo zahraničia alebo zo Slovenska. Historicky som mal staršiu stránku, kde som mal za tých niekoľko rokov veľa blogov, ale bohužiaľ som o ňu kompletne prišiel. Pred 2 rokmi som začal nanovo a tam postupne vkladám články, ale tie staré nenájdem už nikdy. 

Prečo ste prišli o webovú stránku, ktorá bola vlastne Vašim portfóliom?

Zabudol som zaplatiť za hosting. Tvrdili mi, že mi poslali aj upomienku, ale ja som to nikde nenašiel a proste oni to natvrdo zmazali zo serverov aj odvšadiaľ. 15 rokov som budoval tú stránku, bola to hrôza prísť o ňu.

Počasie je nevyspytateľné, určite je potrebná často aj improvizácia, dokážu vtedy vzniknúť unikátne zábery?

Pre fotografa najhoršie čo môže byť je stabilné počasie. Ja špeciálne napr. na Téryho chatu chodím, keď leje a je front a na večer sa to má potrhať. To je však 50 na 50 - buď ostanete v tej hmle a v tom daždi alebo to vyjde tak ako ste dúfali. Oblačno sa potrhá, zasvieti to svetlo a vtedy je to to najkrajšie. Ale to sú minútové chvíle. Často je to o tom, že fotograf vystupuje a trávi tam hodiny v daždi, vo vetre a v hmle na to, aby sa tam na 5 minút spravila "diera" a vznikFol záber. 

Uvažovali ste niekedy v intenciách, že by ste skrz fotografiu komunikovali ochranu prírody či zachovanie bohatstva na Slovensku a pod.?

Určite áno. Síce som tam ešte nedospel, aby som to robil, ale už som párkrát pomáhal šíriť petície a pod. Aj ma oslovili nejaké spolky, aby som im pomohol cez môj dosah šíriť túto myšlienku, tak zatiaľ aspoň takto. Avšak mám to už dlhšie uložené v hlave.

Aká je Vaša rada pre našich čitateľov cestovateľov v rámci fotografovania, hoc aj na mobilný telefón?

Základom je určite svetlo. Pokým to tam nie je, tak ani potom dodatočne to graficky neupravíte. Takže ak nemáte ten základ - svetlo a kompozíciu, tak už z nej nespravíte nič. Ak to však chcete robiť trošku profesionálnejšie, tak rozhodne je dôležité si to celé naplánovať. Prísť tam dostatočne včas, aby sa nestalo, že človek tam príde minútu pred západom slnka, potom na minútu má to dokonalé svetlo a ani sa nestihol rozpozerať a už je po tom. Čiže prísť včas, nájsť správnu scénu, počkať na svetlo a už len spraviť cvak.

Čo Vám krajinárske a cestovateľské fotenie dalo do života?

Úplný iný pohľad na krajinu. Všímam si iné detaily, lebo keď ideme s manželkou alebo s kamarátmi, tak sa ich spýtam, či si všimli to alebo to a väčšinou si to nevšimnú. Mne stačí byť v prírode. Rovnako si viem užiť aj keď stojím v zime vo víchrici. Samozrejme dám si dostatočne záležať na tom, aby som mal funkčné oblečenie a výbavu. Potom si viete aj tú zimu užiť, lebo máte dvojnásobnú radosť z toho, že to, čo máte na sebe funguje. :) Vôbec ma potom netrápi, že vonku fučí, len tam stojím a teším sa z toho, že som tam.

Vy pochádzate z Popradu, ktoré miesto je tam pre Vás top?

Zamagurie, to znamená Osturňa, Pieniny, poľská Lapšanka atď. Čiže tie Belianske Tatry s tými lúkami a pasienkami sú niečo, čo inde na Slovensku nemáme. Veľa však toho nemám ešte po Slovensku pochodené. Mimo turistických chodníčkov taktiež veľmi málo, avšak tento rok plánujem viac spoznať Slovensko aj v tomto smere a ísť fotiť napr. drevené kostolíky. Chce to však opäť dôsledný plán, najmä kvôli dobrému svetlu.