Na svätého Jána v skanzene

Jánske tradície a jánske ohne nebudú chýbať ani v Múzeu kysuckej dediny!

K Svätojánskej noci (24. júna) sa viaže množstvo zvykov a tradícií.  Podľa poverových predstáv sa s prechodovým obdobím letného slnovratu a počiatku leta spájala zvýšená aktivita nadprirodzených síl, stierali sa hranice medzi reálnym a nadprirodzeným svetom. Verilo sa, že v noci tancujú strigy na krížnych cestách, víly na lesných čistinkách, že kvitnúce rastliny pred východom slnka hovoria ľudskou rečou a povedia, akú chorobu liečia.  Medzi najobľúbenejšie svätojánske tradície na Kysuciach pálenie jánskeho ohňa vojany. Letný slnovrat bol vnímaný ako návrat Slnka a svetla a zároveň posledná príležitosť na bujarú zábavu pre začiatkom letných prác. Nechýbali ani povery. Jedna z povier hovorí, že ak muž a žena preskočia jánsky oheň ruka v ruke, do roka sa zoberú. Takisto sa verilo bude mať celý rok šťastie.

Naši predkovia tiež verili, že aj byliny nájdené v túto magickú moc, majú ozdravujúce účinky. Tieto zvyky majú korene ešte v predkresťanských časoch. Tento deň, kedy Jánovia oslavujú meniny, sa považuje aj za deň narodenia Jána Krstiteľa. Tento svätec bol považovaný za patróna kožušníkov, remenárov a pastierov. Práve pastieri tento deň považovali za svoj sviatok, oslavovali ho ohňami a bohatou hostinou.

Aj v skanzene si pripomenieme jánske zvyky a tradície spolu s členmi FSk Vrabčiar z Krásna nad Kysucou zapálením vojany pri Základnom kameni.