Zemplínske múzeum

Popis miesta Zemplínske múzeum

Zemplínske múzeum sa nachádza od roku 1957 v Michalovciach, v priestoroch kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Jeho snahou je dokumentovať živú a neživú prírodu a vývoj zemplínskeho regiónu. 

Zbierky v súčasnosti prezentuje šesť expozícii:

• História 
• Umelecká história
• Archeológia
• Etnografia
• Klenotnica
• Rytier Albert a doba stredoveká

Historická expozícia pozostáva z ukážok zemplínskeho historického nábytku rôznych druhov a štýlov z konca 18. storočia a začiatku 20. storočia.

Súčasťou tejto expozície je aj portrétna sieň alebo slávnostná sála. V nej môžete obdivovať portréty príslušníkov rodu Sztáray, či historickú vyrezávanú lavicu a klavír, ktorý bol vyhotovený približne koncom 19., prípadne začiatkom 20. storočia. Priestor dopĺňajú figuríny v dobovom oblečení.

K nahliadnutiu je prístupná aj pracovňa grófa Alexandra Sztáraya, zariadená dobovým nábytkom a zábermi kaštieľa a jeho okolia. Dominantou pracovne je rodostrom grófky Irmy Sztárayovej.

Časť z priestorov historickej expozície je venovaný knižnici. Tá obsahuje takmer 500 zväzkov starých kníh v rôznych jazykoch. Nájdete tam knihy z filozofie, dejín, geografie, práva i politiky.

Umelecko-historická expozícia prezentuje umeleckú históriu a sakrálne umenie. Obdivovať môžete napr. rekonštrukciu neúplného ikonostasu, ikony z Rybotyčských ikonopisných dielní, či súbor 28 ikon.

Ďalšia časť expozície pozostáva z drevených sôch. Najvzácnejšia je gotická Pieta z lipového dreva, ktorá pochádza zo 40-tých rokov 15. storočia.

Súčasťou Zemplínskeho múzea sú aj ďalšie stále expozície. Život a tvorba T. J. Moussona dokumentuje život a diela známeho maliara v podobe obrazov, kresieb, fotografií a jeho predmetov. Expozícia Klenotnica predstavuje vzácne poklady minulosti, ktoré sú späté s históriou Zemplína.

Archeologická expozícia prezentuje najdôležitejšie a najreprezentatívnejšie artefakty dokumentujúce archeologické osídlenie Zemplína. Najvýraznejšie sú zastúpené predmety z mladšej a neskorej doby kamennej a z doby bronzovej. 

Významnými nálezmi sú napríklad OBORÍNSKA VENUŠA (5. tisícročie p.n.l), ZLATÉ ZÁVESKY z Veľkých Raškoviec (4. tisícročie p.n.l.), či AMFORA Z VEĽKÝCH RAŠKOVIEC (15. storočie p.n.l ).

Etnografická expozícia prezentuje ľudovú kultúru obyvateľov Zemplína. 
Najvýraznejšími prejavmi ľudového umenia regiónu sú pozdišovské hrnčiarstvo a pastierske umenie južného Zemplína. 

Predstavené sú typické remeslá ako aj spôsob bývania. Jedinečné sú aj doklady ľudového rybárstva a celú expozíciu dotvárajú ukážky ľudového textilu.
 

Klenotnica, expozícia venovaná vzácnym pokladom minulosti,  predstavuje návštevníkom interaktívnym a moderným spôsobom cenné, umelecko-historické, archeologické a numizmatické artefakty, ktoré sú späté s kaštieľom, rodom Sztárayovcov a regiónom Zemplína. 

Expozícia Rytier Albert a doba stredoveká sa nachádza v stavebne najstarších stredovekých priestoroch šľachtického sídla.  Predstavuje život a dobu rytiera Alberta z Michaloviec (Albert Užský, Albert Viniansky, 1380? – 1434). Albert patril medzi najvýznamnejšie stredoveké osobnosti Zemplínskej stolice. Počas života zastával miesto priora (najvyšší predstaviteľ) rádu johanitov či dalmátsko-chorvátskeho bána (miestodržiteľ menovaný uhorským kráľom). Vo svojej dobe patril medzi ôsmich najvyšších krajinských hodnostárom a osemnástich najvyššie postavených cirkevných hodnostárov stredovekého Uhorska.